Posledná rozlúčka s generálom Drozdom


Posledná rozlúčka s generálom Drozdom

Dňa 4. septembra 2007 sme sa rozlúčili s človekom, ktorý prežil vo vojenskej uniforme 36 rokov. Vojak – letec – generál,  generál Drozd,  prežil svoj život vo veľmi ťažkých dobách, v časoch, keď sa sloboda musela brániť zbraňami, keď čestnosť a odvaha nebola tak bežnou cnosťou. Vojak Drozd však vo všetkých skúškach obstál.

Júliusovi Drozdovi už ako 13 ročnému „učarovali lietadlá, zbláznil sa do nich a mal veľkú túžbu lietať“. Veľa hodín presedel v priekope pri letisku Tri Duby a pozoroval činnosť na poľnom letisku. Lietadlá a letectvo ho tak zaujali, že ovplyvnili celý jeho nasledujúci život.

Vyrastal v početnej rodine, otec bol železničiar a mama v domácnosti. Rodičia maximálne úsilie venovali potrebám rodiny. Otec bol dosť prísny no spravodlivý a mama zase zhovievavá a trpezlivá. Mal 8 súrodencov, ktorí  boli znášanliví a pracovití.

V roku 1937 ukončil štátnu obchodnú akadémiu s maturitou v Banskej Bystrici a nastúpil ako likvidátor do Roľníckej vzájomnej pokladne vo Svätom Kríži nad Hronom. Začiatkom roku. 1940 nastúpil na vojenskú základnú službu. Na odvode bola jeho žiadosť jednoznačná- chcel, aby bol pridelený k letectvu. Tu sa začala jeho láska k lietaniu a letectvu napĺňať.  Nosiť vojenskú uniformu začal v leteckom pluku v Piešťanoch.

V tom istom roku nastúpil do Vojenskej akadémie v Bratislave, avšak vojnové okolnosti mu nedopriali štúdium ukončiť a v polovici roku 1941 jemu a jeho spolužiakom bolo štúdium prerušené. Bola im prepožičaná hodnosť poručíka a boli odoslaní k jednotkám. Poručík Drozd bol pridelený k stíhacej letke vo Spišskej Novej Vsi, kde vykonával funkcie pozemného zabezpečenia. On však túžil lietať, dotýkať sa modrej oblohy a vznášať sa na krídlach ponad svoj rodný kraj.

V septembri 1941 nastúpil do školy pre leteckých pozorovateľov v Trenčíne a ukončil ju o rok neskôr. Bol pridelený k  pozorovacej letke v Spišskej Novej Vsi, ktorá vykonávala kuriérnu leteckú službu pre jednotky na východnom fronte. Lietal ako pozorovateľ, ale stále to nebolo to, po čom poručík Drozd túžil. Nebol však spokojný ani so situáciou, v akej sa ocitla jeho krajina. Aktívne sa zapojil do organizovania povstania v piešťanskej posádke a počas povstania preukázal statočnosť a odhodlanie v boji proti zlu.

Na konci roku 1944 keď ho vojnové udalosti zaviali na letisko  Přemyšle v Poľsku, kde sa organizovala 1. čs. zmiešaná letecká divízia. Na tomto mieste sa preškoľovali piloti na  typ lietadla turmovik IL-2. Poručík Drozd zrazu uvidel príležitosť, ako sa dostať k vytúženému lietaniu a prihlásil na preškolenie ako pilot. Až po niekoľkých skúšobných letoch, keď mu boli vytýkané nedostatky pri pristátí sa priznal, že pilotom nie je. Aká bola však jeho radosť, keď inšpektor lietania povedal : „budeš pilot“. 

ťastné pocity zo samostatného lietania zažil až po ťažkých vojnových rokoch a absolvovaní pilotného učilišťa v Letňanoch. Veľmi rýchlo dosiahol prvú triedu stíhacieho pilota a stal sa veliteľom leteckých akademikov. Konečne sa mu splnil sen o lietaní. Ako to však býva sny nebývajú dlhé. Vojaka Drozda čakali ďalšie prekážky v živote, ktoré musel prekonať.

V roku 1949 bol prijatý na štúdium do Vojenskej vojnovej školy v Prahe, avšak už v polovici roku 1950 mu bolo štúdium prerušené a bol odoslaný k leteckej divízii do Brna a hneď na to v roku 1951 k leteckej stíhacej divízii do Plzne. V tejto ťažkej dobe mu lietanie pomáhalo prekonať chvíle kedy stratil mnoho priateľov, ideálov a predstáv. On zocelený prekonávaním prekážok a ťažkostí však vydržal. Prišla však skúška najťažšia. September v roku 1951, kedy  počas letu vo výške 3000 m dostal srdcovú príhodu, ukončil jeho ťažko vybojovaný let stíhacieho pilota. S lietadlom sa mu podarilo síce pristáť, ale vzlietnuť na bojovom lietadle už nikdy nesmel.

Aj tieto chvíle generál Drozd prekonal so vztýčenou hlavou a útechou mu bol aj jeho rodný kraj, ktorý sa stal jeho pôsobiskom na nasledujúce roky. Až do roku 1968 vykonával vysoké štábne funkcie v stíhacej leteckej divízii vo Zvolene.  Neboli to však ľahké roky – formujúce sa letectvo, zavádzanie novej techniky a neustále problémy s ľuďmi skúšali jeho odolnosť a charakter. V roku 1958 sa jeho meno dostalo na zoznam vojakov, ktorí mali byť prepustení z armády z politických dôvodov. Bojovník Drozd sa však nezľakol a pustil sa do boja proti mocným a uniformu si ubránil.

Rok 1968 ho vyniesol až na veliteľstvo letectva, to však už bola posledná zastávka v letectve. V nasledujúcom roku bol premiestnený do funkcie podpredsedu UV Zväzarmu, ktorú vykonával až do odchodu do dôchodku.

Ako dôchodca pracoval ešte 7 rokov ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a 2 roky ako lektor Vlastivedného múzea vo Zvolene.

Do hodnosti generála bol menovaný prezidentom SR v roku 1995.

Počas života bol ocenený mnohými vyznamenaniami a medailami. Bol držiteľom. Rádu SNP, Rádu červenej hviezdy, Rádu veľkej vlasteneckej vojny, vyznamenania Za chrabrosť a za zásluhy., Vojnovým krížom. Bol zaslúžilým vojenským letcom, zaslúžilým bojovníkom  proti fašizmu a zaslúžilým pracovníkom školstva.    

Generál Drozd svoje úlohy splnil, statočne čestne  a disciplinovane. Bol vojakom spravodlivým a cieľavedomým. Generál Drozd nám svojim optimizmom, vytrvalosťou a bojovnosťou zostane  príkladom.


FotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotoprilohaFotopriloha

Autor: Fiťma Ján - Dátum: 06.09.2007
Čítanosť: 29492
Verzia pre tlač

Skočiť na menu